Dalšie naše služby

Aký je dnešný internet a aké sú jeho problémy

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD. 25. jún 2005 v kategórii Informačná architektúra

Internet by sme si mohli stručne charakterizovať ako informačné, komunikačné, obchodné, marketingové a reklamné médium, ale aj ako globálnu sieť, prostredníctvom ktorej je dnes prepojených okolo 285 miliónov hostiteľských počítačov s viac ako 934 miliónmi používateľov na celom svete. Internet úplne zmenil model komunikácie medzi ľuďmi a preto jeho význam mnohí prirovnávajú s významom vynálezu kníhtlače Jánom Gutenbergom.

Internet zapustil svoje korene v Čechách aj na Slovensku, aj keď je naše zaostávanie za svetom ešte veľmi veľké. Analytická sekcia britského týždenníka The Economist v spolupráci s IBM Institute for Business Values uverejnila v máji štúdiu The 2004 e-readiness rankings (2004), ktorá hodnotí krajiny z hľadiska úrovne využívania internetu vo všetkých oblastiach života. Na prvých miestach sa opäť objavili všetky škandinávske krajiny, pričom prvým v celkovom poradí je Dánsko, ktoré získalo z možných 10 bodov 8,28. V prvej desiatke je ešte Veľká Británia (2), USA (kleslo z 3. miesta na 6. miesto), Singapore (7), Holandsko (8), Hong Kong (9) a Švajčiarsko (10).

Autori štúdie konštatujú, že kľúčom k úspechu je koordinácia a spoločné programy vládnych inštitúcií a IT priemyslu. V tejto oblasti sú vynikajúce predovšetkým škandinávske krajiny, kde sme svedkami prudkého nárastu penetrácie rýchleho pripojenia k internetu a s tým spojených nových služieb, ako aj tlaku na odbúranie byrokratického styku s úradmi a budovanie e-governmentu.

Pri budovaní informačnej spoločnosti má v zmysle základných materiálov EU význam predovšetkým rýchly internet. Tak môžu používatelia využívať video, vzdelávacie služby, turistické, geografické informácie a pod. Pre zaujímavosť z nových členských krajín EU je na tom najlepšie Estónsko (26. miesto), hneď za ním je Česká republika (27), Maďarsko (30), Slovinsko (31), Litva (34), Poľsko (36), Lotyšsko (38) a na poslednom mieste je Slovenská republika (39).

Podľa prieskumov spoločnosti Taylor Nelson Sofres internet využívalo v júli 2004 viac ako 29,2 3% populácie v porovnaní s 5% populácie v roku 1997. Napriek tomu je percento populácie využívajúce internet na Slovensku ešte stále veľmi nízke. V januári 2003 University of California - Los Angeles (UCLA) publikovala prehľad o využívaní internetu americkou populáciou. Podľa dokumentu až 71% americkej populácie využívalo internet v roku 2002 (The UCLA 2003).

S nárastom informácií a používateľov prichádzajú aj mnohé problémy, ktoré treba riešiť. Hádam najvážnejším je stále väčšie množstvo informácií publikovaných iba v digitálnej forme, ktoré je dôsledkom demokratizácie publikovania informácií. V nedávnej štúdii Lymana a Variana (2003) sa uvádza, že každý deň vychádza vo svete v elektronickej forme okolo 7 miliónov kníh. Čo je ale neuveriteľné, tlačený obsah reprezentuje iba 0,003% celého obsahu publikovaného vo svete. Znamená to, že každej jednej vete v tlačených médiách zodpovedá 30 000 viet v digitálnej forme. Keď sa v minulosti hovorilo o informačnom preťažení čitateľov, dnes to platí niekoľkonásobne.

Je jasné, že toto množstvo obsahu treba určitým spôsobom zorganizovať a usporiadať tak, aby používatelia dokázali nájsť informácie na internete. Stretávame sa aj s názorom, že používateľov internetu môžeme nazývať aj čitateľmi, pretože prichádzajú na internet s cieľom nájsť informácie. Platí stále viac ako inokedy, obsah, ktorý nikto nenájde ani nikto neprečíta. Preto dnes už môžeme hovoriť o novovznikajúcej vednej disciplíne informačnej architektúre, ktorej cieľom je organizácia informácií v digitálnom priestore. Informačná architektúra predstavuje kombináciu organizačnej, navigačnej a popisnej schémy informačného systému s cieľom uľahčiť vykonávanie úloh a umožniť intuitívny prístup k obsahu. Je to zároveň umenie a veda štruktúrovania a klasifikovania webových sídiel a intranetu tak, aby ľudia dokázali nájsť a riadiť informácie.

Cieľom nášho Elektronického spravodaja je umožniť vám hlbšie vniknúť a oboznámiť sa s informačným bohatsvom internetu na základe najaktuálnejších informácií z oblasti vyhľadávania informácií, informačných zdrojov ale aj trendov ďalšieho smerovania. Dnes už iba málokto dokáže sledovať vznik, vývoj a zmeny v jednotlivých vyhľadávacích nástrojov internetu, v odbornej literatúre sa uvádza, že je ich niekoľko tisíc.


Literatúra
a) Lyman, Peter - Varian, Hal R. 2003. How Much Information? University of California 2000. [cit. 2003-03-13]. http://www.sims.berkeley.edu/how-much-info.
b) The UCLA Internet report. Surveying the Digital Future. Year Three. 2003. UCLA Center for Communication Policy. February 2003. 87 s.
c) The 2004 e-readiness rankings : a white paper from the Economist Intelligence Unit [online]. London; New York; Hong Kong : EIU, 2004 [cit. 2004-12-07]. Požaduje sa: Acrobat Reader.
http://graphics.eiu.com/files/ad_pdfs/ERR2004.pdf

Zdieľajte článok

Zasielajte mi nové články na e-mail:

Ďalšie články z kategórie Informačná architektúra

Buďte pripravení, že používatelia budú vyhľadávať informácie o Vašej univerzite aj na externých sídlach (Ako by mali vyzerať webové sídla univerzít)

1. august 2015

Úvod Webové sídla spoločností sú často prvým miestom, kde sa potenciálni klienti oboznámia s jej základným poslaním, históriou, štruktúrou a smerovaním....

Obsah webového sídla by mal zodpovedať vekovej hranici budúcich používateľov (Ako by mali vyzerať webové sídla univerzít)

1. júl 2015

Úvod Webové sídla spoločností sú často prvým miestom, kde sa potenciálni klienti oboznámia s jej základným poslaním, históriou, štruktúrou a smerovaním. Práve preto má stále väčší...

Spokojní klienti

Ceníme si dôveru mnohých významných klientov

Môžeme vám pomôcť?

Sme otvorení každej požiadavke. Radi využijeme naše skúsenosti vo váš prospech.